
MANUFAHI, 08 Marsu 2026; Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmรฃo konsidera Projetu Rehabilitasaun Estrada hosi Betano munisรญpiu Manufahi bรก Natarbora munisรญpiu Mantuto hanesan responsabilidade IX Governu Konstitusionรกl nian neโebรฉ tenke halo duni bรก povu neโebรฉ sai erรณi loloos bรก independรฉnsia nasaun neโe nian.
Primeiru-Ministru hatoโo konsiderasaun neโe iha รกmbitu lansamentu Projetu Rehabilitasaun Estrada hosi Betano munisรญpiu Manufahi bรก Natarbora munisรญpiu Mantuto neโebรฉ halaโo iha resintu Eskola Colรฉgio Sรฃo Miguel Arcanjo (COSAMAR), Same, domingu (08/03/2026).
โ๐๐๐ฅ๐จ ๐ฌ๐๐ซ๐ข๐ฆ๐จฬ๐ง๐ข๐ ๐ก๐๐ง๐๐ฌ๐๐ง ๐ง๐โ๐ ๐ฅ๐โ๐จฬ๐ฌ ๐๐ญ๐ฎ ๐ญ๐๐ฆ๐ข ๐๐ฆ๐ ๐ข๐๐ ๐ง๐ข๐ ๐ง๐๐ซ๐๐ง ๐ค๐ ๐๐จ๐ฏ๐๐ซ๐ง๐ฎ ๐ข๐๐ ๐ง๐ข๐ ๐ง๐๐ซ๐๐ง ๐ฆ๐๐ข๐๐ฬ ๐๐ญ๐ฎ ๐๐จฬ ๐ฅ๐๐ฆ๐๐ซ๐ ๐๐ฬ ๐๐ข๐ฆ๐จ๐ซ ๐ญ๐จ๐ฆ๐๐ค ๐ค๐๐ญ๐๐ค ๐ข๐ก๐ ๐๐ฎ๐ฅ๐๐ง-๐ฆ๐๐ข๐ฎ ๐๐๐๐ ๐๐ข๐ฆ๐จ๐ซ-๐๐๐ฌ๐ญ๐ ๐ค๐จ๐ฆ๐ฉ๐ฅ๐๐ญ๐ ๐ญ๐ข๐ง๐๐ง-๐๐ ๐ฎ๐ค๐ฎ๐ง ๐๐ง. ๐๐๐ง๐๐ ๐ข๐๐-๐ง๐โ๐ ๐ฆ๐๐ค๐ ๐ข๐ญ๐ ๐ญ๐๐ง๐ค๐ ๐ก๐๐ซ๐๐ ๐ข๐ก๐ ๐ญ๐ข๐ง๐๐ง-๐๐ ๐ง๐โ๐ ๐ข๐ญ๐ ๐ก๐๐ฅ๐จ ๐จ๐ง๐ ๐ฌ๐๐ข๐๐ ๐๐ญ๐ฎ ๐ซ๐๐ฌ๐ฉ๐จ๐ง๐๐ ๐๐ฬ ๐ฆ๐๐ก๐ข ๐๐จโ๐จ๐ญ ๐๐๐ข-๐๐ฅ๐ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐ง๐ข๐๐ง. ๐๐๐ก๐ข ๐ง๐โ๐ ๐ฆ๐๐ค ๐ฆ๐จ๐ซ๐ข๐ฌ ๐๐ขโ๐๐ค ๐ฉ๐จ๐ฏ๐ฎ ๐ง๐ข๐๐ง. ๐๐๐-๐ง๐โ๐ ๐ซ๐๐ฌ๐ฉ๐จ๐ง๐ฌ๐๐๐ข๐ฅ๐ข๐๐๐๐ ๐๐จ๐ฏ๐๐ซ๐ง๐ฎ ๐ง๐ข๐๐ง ๐๐ญ๐ฎ ๐ก๐๐ฅ๐จ,โ PM Xanana hateten.
Lรญder nasionรกl neโe kontente tebtebes tanba haree maun-alin mane sira ho bin alin feto sira neโebรฉ mai iha-neโe atu fรณ lembra bรก membru Governu sira tomak no ema hotu-hotu neโebรฉ servisu iha Governu katak la haluha sira-nia sakrifรญsiu.
โ๐๐ฆ๐ข-๐ง๐ข๐ ๐ญ๐๐ซ๐ฎ๐ฌ ๐ฆ๐๐ค๐ ๐ก๐จ๐๐ข ๐ข๐ญ๐ ๐ฆ๐๐ง๐ฬ๐ง ๐ฎ๐ค๐ฎ๐ง-๐๐ง ๐ง๐โ๐, ๐ข๐ฆ๐ข ๐ญ๐๐ซ๐ฎ๐ฌ ๐๐ฎ๐ซ๐๐ง๐ญ๐ ๐ญ๐ข๐ง๐๐ง-๐๐ ๐ข๐ญ๐ ๐ฆ๐๐ง๐ฬ๐ง ๐ญ๐ข๐ก๐ ๐๐ฎ๐ง๐ฎ, ๐ข๐ฆ๐ข ๐ฆ๐๐ค ๐๐ซ๐จฬ๐ข ๐ฅ๐จ๐ฅ๐จ๐จ๐ฌ. ๐๐ฆ๐ข ๐ฆ๐๐ค ๐ก๐๐ญ๐ฎ๐ญ๐๐ง ๐๐ ๐๐ฆ๐ข ๐๐ญ๐ฎ ๐ญ๐๐ฎ ๐ข๐ก๐ ๐ฎ๐ฅ๐ฎ๐ง ๐ค๐จ๐ง๐-๐๐ฬ ๐ข๐ง๐ญ๐๐ซ๐๐ฌ๐ ๐ฉ๐จ๐ฏ๐ฎ ๐ง๐จ ๐๐ฬ ๐ซ๐๐ข ๐ข๐๐-๐ง๐โ๐ ๐ง๐ข๐๐ง,โ Xefe Governu repete bebeik lia-fuan neโe.
Povu neโebรฉ halo funu durante tinan-24 nia laran, terus ho susar oioin maka hodi manรกn no ohin loron iha ona ukun an nia laran, ema hotu-hotu neโebรฉ servisu iha Estadu tenke tau iha ulun katak, sรฉ laโรณs ferik ho katuas sira maka TL ohin loron la hamrik hanesan nasaun ida iha mundu nia matan.
Neโe fรณ lembra katak osan neโebรฉ Estadu neโe iha, povu neโe mak manรกn ho ruin no rรกn, osan neโe tenke gasta ho diโak atu hadiโa povu nia moris.
PM Xanana repete tรกn katak, ukun an laโรณs hetan deโit bandeira ida, laโรณs hetan Hino Nasionรกl, Parlamentu, Governu no Justisa, maibรฉ nuโudรกr instituisaun Estadu tenke hakaโas an kaer metin bei-ala sira-nia mehi.ย
Husu bรก estudante sira atu estuda didiโak tanba futuru rai ida-neโe nian iha sira-nia liman, joven sira mรณs tenke aprende hosi sala neโebรฉ ukun naโin sira halo daudaun atu hadiโa hanoin, nuneโe bainhira jerasaun tuan sira liu hotu ona joven sira mak kaer Timor nia destinu no hadiโa diโak-liu rai Timor Lorosaโe.ย
Xefe Governu sita Planu Estratรฉjiku Dezenvolvimentu Nasionรกl (PEDN) aprovadu iha Parlamentu Nasionรกl (PN) iha tinan 2011-2030 neโebรฉ tau infraestrutura bรกzika nuโudรกr baze no alirsese atu povu bele moris diโak. Tanba neโe iha ukun an tinan 24 neโe Governu iha obrigasaun atu haree saida mak halo tiha ona.
Ministru Obras Pรบblikas, Samuel Marรงal fรณ esperansa katak, ho asinatura kontratu bรก Projetu Rehabilitasaun Estrada liga Postu Administrativu Betano bรก Fatuberliu no Natabora sei fasilita diโak-liu tรกn populasaun hodi bele movimentu ho livre liu-liu korre povu hosi izolamentu.
โ๐๐ฌ๐ญ๐ซ๐๐๐ ๐ง๐โ๐ ๐ก๐๐ฅ๐จ ๐๐ญ๐ฎ ๐๐๐ฌ๐ข๐ฅ๐ข๐ญ๐ ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ฆ๐จ๐ฏ๐ข๐ฆ๐๐ง๐ญ๐ฎ ๐๐ง๐ญ๐ซ๐ ๐ฉ๐จ๐ฌ๐ญ๐ฎ ๐๐ฬ ๐ฉ๐จ๐ฌ๐ญ๐ฎ ๐ง๐จ ๐ฆ๐ฎ๐ง๐ข๐ฌ๐ขฬ๐ฉ๐ข๐ฎ ๐๐ฬ ๐ฆ๐ฎ๐ง๐ข๐ฌ๐ขฬ๐ฉ๐ข๐ฎ. ๐๐ฌ๐ญ๐ซ๐๐๐ ๐ง๐โ๐ ๐๐ญ๐ฎ ๐๐๐ฌ๐ข๐ฅ๐ข๐ญ๐ ๐ค๐จ๐ฆ๐ฎ๐ง๐ข๐๐๐๐ ๐๐๐ฅ๐ ๐ฅ๐จ๐ซ๐ข ๐ฌ๐ข๐ซ๐-๐ง๐ข๐ ๐ฉ๐ซ๐จ๐๐ฎ๐ญ๐ฎ ๐ฅ๐จ๐ค๐ฬ๐ฅ ๐๐ฬ ๐ฆ๐๐ซ๐ค๐๐๐ฎ ๐ก๐จ ๐๐ฬ๐ฌ๐ข๐ฅ. ๐๐๐ข๐ง๐ก๐ข๐ซ๐ ๐๐ฌ๐ญ๐ซ๐๐๐ ๐๐ขโ๐๐ค ๐ฌ๐๐ฅ๐ฎ ๐ค๐๐ซ๐๐ญ๐ ๐ฆ๐๐ง๐ฎ๐ฌ, ๐ฆ๐จ๐๐จ ๐๐๐ซ๐๐ญ๐ฎ ๐ง๐จ ๐๐ฆ๐ ๐ฌ๐๐ข ๐ฌ๐จ๐ฌ๐ ๐๐๐ซ๐๐ค. ๐๐จ๐ฌ๐ข ๐ง๐โ๐ ๐ฌ๐๐ข ๐ฆ๐จ๐ญ๐ข๐ฏ๐ ๐ฅ๐ข๐ฎ-๐ญ๐ฬ๐ง ๐๐ ๐ซ๐ข๐ค๐ฎ๐ฅ๐ญ๐จฬ๐ซ ๐ฌ๐ข๐ซ๐ ๐๐ญ๐ฎ ๐ฉ๐ซ๐จ๐๐ฎฬ๐ฌ ๐๐๐ซ๐๐ค ๐ฅ๐ข๐ฎ-๐ญ๐ฬ๐ง,โ Ministru Samuel esplika.ย
Projetu neโe Ministru Obras Pรบblikas ezekuta bazeia bรก orientasaun hosi Primeiru-Ministru neโebรฉ husu atu tau atensaun mรกsimu bรก estrada sira neโe hotu liu-liu estrada rurรกl. Tanba neโe, Samuel Marรงal relata katak, iha tinan 2025 no 2026 Ministรฉriu Obras Pรบblikas halo ona estrada lubuk ida.ย
Ministru neโe husu Manufahi-oan hotu atu fรณ apoiu tomak no labele halo impedimentu bรก dezenvolvimentu liu-liu projetu estrada neโe.ย
Nuneโe mรณs Prezidente Autoridade Munisรญpiu Manufahi, Luรญs Marรงal da Costa Tavares lori povu Manufahi nia naran hatoโo agradese waโin bรก IX Governu Konstitusionรกl neโebรฉ lidera hosi Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmรฃo tanba bele fรณ tรกn oportunidade atu halo dezenvolvimentu bรก povu iha munisรญpiu neโe.
Povu nia ejizรฉnsia mak infraestrutura bรกzika, laiha buat diโak neโebรฉ povu atu oferese bรก Governu maibรฉ nuโudรกr Autoridade no povu sei kontribui deโit bรก estabilidade.
โ๐๐๐ง๐๐ฌ๐๐ง ๐ฉ๐จ๐ฏ๐ฎ ๐ง๐จ ๐๐ฎ๐ญ๐จ๐ซ๐ข๐๐๐๐ ๐๐ฆ๐ข ๐จ๐๐๐ซ๐๐ฌ๐ ๐ฆ๐๐ค๐ ๐ฎ๐ง๐ข๐๐๐๐ ๐ง๐จ ๐๐ฌ๐ญ๐๐๐ข๐ฅ๐ข๐๐๐๐. ๐๐๐ง๐๐ ๐ก๐จ ๐ฎ๐ง๐ข๐๐๐๐ ๐ง๐โ๐ ๐ฆ๐๐ค ๐๐๐ณ๐๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ข๐ฆ๐๐ง๐ญ๐ฎ ๐๐๐ฅ๐ ๐ฅ๐โ๐จ ๐ง๐จ ๐ญ๐๐ฆ๐ ๐ฆ๐๐ข ๐ญ๐จโ๐จ ๐๐ฆ๐ข ๐ง๐ข๐ ๐ฆ๐ฎ๐ง๐ข๐ฌ๐ขฬ๐ฉ๐ข๐ฎ,โย Luรญs Marรงal da Costa Tavares deklara.
Projetu Reabilitasaun Estrada Hosi Betano bรก Natarbora sei konstrui hosi empreza tolu mak hanesan empreza Linated Unipessoal Lda Timor-Leste sei responsabiliza pakote III hosi KM 15+000 to’o 22+500 ho orsamentu $3,767483.31 durante fulan 12, empreza Lizi Construction Unipessoal, Lda Timor-Leste sei responsabiliza arteriรกl A14 pakote IV ho orsamentu $3,669,237.29 durante fulan 12 no empreza Tinolina Unipessoal, Lda Timor-Leste responsabiliza pakote V KM 30+000 to’o 38+657.39 ho orsamentu $4,705,409.39 durante fulan 12.
Politika IX Governu Konstitusionรกl bรก rehabilitasaun estrada rurรกl sira ho objetivu prinsipรกl maka hadiโa asesu transporte atu ema iha รกrea rurรกl bele laโo bรก merkadu, ospitรกl no eskola fรกsil-liu. Hamenus izolamentu, estrada diโak ajuda suku no aldeia sira neโebรฉ doโok atu liga ho sidade no sentru ekonomia. Haforsa ekonomia lokรกl, agrikultรณr sira bele lori sira-nia produtu bรก merkadu fรกsil-liu, hodi hasaโe rendimentu famรญlia. Apoia servisu pรบbliku, ambulรกnsia, profesรณr no servisu governu sira bele asesu bรก komunidade ho fรกsil. Dezenvolve รกrea rurรกl, Rehabilitasaun estrada ajuda promove dezenvolvimentu hanesan turizmu, negรณsiu kiโik no infraestrutura seluk.
Polรญtika ida-neโe importante tebes atu hasaโe moris diโak bรก populasaun rurรกl no hamosu dezenvolvimentu ekonรณmiku iha rai-laran. (Mรฉdia-GPM)
ย